Vždy som mala plno snov, ktoré som si chcela naplniť. Nikdy som sa ich nevzdávala. Verila som, že sa mi raz splnia. Niektorí si možno myslia, že sny sú len pre hlupákov. Ale to hovoria len preto, lebo oni nikdy nesnívali. Nevedia aký je to pocit čakať na niečo čo neprichádza a keď sa to odrazu naplní, váš svet sa celý rozžiarý a cítite sa ako v nebi. Cítite sa ako anjel. Anjel. Ako sa asi anjel cíti? Má nejaké sny? Pociťuje radosť z ich naplnenia? Bolesť z ich napĺňania? Alebo dokonca smútok z ich nesplnenia? Mala som veľa snov. A pri mojom poslednom som sa dokonca cítila ako skutočný anjel. Mojím snom bolo predviesť dokonalé anjelské číslo. Po tvrdej práci sa mi to aj splnilo. Stala som sa anjelom. Ale ani vedomie, že som si splnila sen ma nenaplnilo dostatočnou radosťou. Pravdaže som z toho mala obrovskú radosť. Cítila som sa ako v nebi a moji priatelia akoby leteli vedľa mňa ako ďalší anjeli. Ale prečo nie som šťastná? Je to kvôli môjmu snu, ktorého som sa nevzdala odkedy si Leila zranila rameno? Od tej doby snívam o tom, aby sa jej rameno uzdravilo a aby sme spolu znova mohli vystupovať. Je to možno hlúpe ale ja v to verím. Verím, že sa jej rameno zahojí. Verím v to, že sa s ňou opäť stretnem na javisku. Verím, že aj ona cíti to isté. Keď odchádzala do New Yorku tak mi povedala, že už nie som jej snom. Som jej pýchou. Ale ja nechcem byť jej pýchou. Chem byť jej partnerkou. Chcem s ňou vystupovať ešte aspoň jediný krát. Nedokážem sa zbaviť pocitu, že mi v mojom živote niečo chýba. A to niečo je Leila. Možno sa na ňu až príliš spolieham ale nedokážem si pomôcť. Bez nej som ako ryba bez vody. Ale ako si mám pomôcť? Ako sa mám postaviť na vlastné nohy?
,,Sora! Budeme pokračovať?"moje myšlienky odrazu prerušila Rosetta, ktorá sa dožadovala pokračovania v tréninku. Rosetta. Mala by som sa sústrediť na to, aby som mohla vystupovať s ňou a nie s Leilou. Odteraz je mojou partnerkou Rosetta. Leila sa na javisko už nikdy nevráti.
Zmierila som sa so skutočnosťou a spolu s Rosettou sme pokračovali v precvičovaní čísla na hrazde. Rosetta sa omnoho zlepšila. Učí sa veľmi rýchlo a ak má vieru, tak sa jej podarí naplniť svoj sen. Preto by som sa mala sústrediť na ňu.
Opäť som začula ako niekto volá moje meno. Bolo to z obrovskej diaľky ale predsa som tie hlasy spoznala. Boli to Mia a Anna. Mia pracuje na novom scenári pre naše ďalšie vystúpenie. Vytvorila už niekoľko predstavení vrátane Labutieho jazera. Má na to talent. A Anna? Tá sa chce stať komediantkou. V Labuťom jazere taktiež mohla predviesť čo dokáže a zožala obrovský úspech.
Obe sa náhlili ku mne s rozžiarenými tvárami. Vyzerali veľmi šťastne. Ich oči sa im pri behu leskli a na perách im pohrával úsmev. Dobehli k hrazdám a na plné hrdlá nahlas zakričali:,,Sora! Čaká ťa šéf! Má pre teba prekvapenie!"
Chvíľu mi trvalo kým som cez ich vzdychy pochopila, čo mi povedali. Keď mi to zopakovali, neboli už také zadychčané a tak som im rozumela. Ale nepotešilo ma to. Nevedela som si vysvetliť prečo. Mala som taký zvláštny pocit. Netušila som čo to znamená. Na chvíľu som sa zamyslela. Až Rosetta ma prebrala z mojich myšlienok a spýtala sa:,,Môžem ísť aj ja?" Letmo som jej prikývla a zoskočila som z hrazdy. Ken mi podal uterák a všetci štyria sme vykročili ku Kalosovi.
Práve som chcela zaklopať na dvere jeho kancelárie ale ruka sa mi zastavila na pol ceste a zostala som stáť ako socha. Premkol ma zvláštny pocit. Neviem aký to bol pocit. Trvalo to tak krátko, že som si ani neuvedomila ako som sa cítila. Potriasla som hlavou akoby to malo zahnať všetky zlé pocity, ktoré sa vo mne hromadili a nerozhodne som zaklopala. Keď sa ozvalo ,,vojdite", otvorila som dvere a opäť som ostala stáť ako socha. Oči sa mi doširoka roztvorili a srdce sa mi divoko rozbúchalo. Cítila som ako mi do hlavy prúdi obrovský tlak a celú ma zalial studený pot. Celé telo sa mi roztriaslo a len horko ťažko som ostala stáť na mojich roztrasených nohách, ktoré sa mi v návale toľkých pocitov podlamovali. Nedokázala som zo seba vydať ani hláska. Ústa sa mi naprázdno otvárali a zatvárili a vychádzali z nich len ťažké vzdychy. To, čo som v Kalosovej kancelárii uvidela mi celkom otriaslo zmyslami.
To be continued...
,,Sora! Budeme pokračovať?"moje myšlienky odrazu prerušila Rosetta, ktorá sa dožadovala pokračovania v tréninku. Rosetta. Mala by som sa sústrediť na to, aby som mohla vystupovať s ňou a nie s Leilou. Odteraz je mojou partnerkou Rosetta. Leila sa na javisko už nikdy nevráti.
Zmierila som sa so skutočnosťou a spolu s Rosettou sme pokračovali v precvičovaní čísla na hrazde. Rosetta sa omnoho zlepšila. Učí sa veľmi rýchlo a ak má vieru, tak sa jej podarí naplniť svoj sen. Preto by som sa mala sústrediť na ňu.
Opäť som začula ako niekto volá moje meno. Bolo to z obrovskej diaľky ale predsa som tie hlasy spoznala. Boli to Mia a Anna. Mia pracuje na novom scenári pre naše ďalšie vystúpenie. Vytvorila už niekoľko predstavení vrátane Labutieho jazera. Má na to talent. A Anna? Tá sa chce stať komediantkou. V Labuťom jazere taktiež mohla predviesť čo dokáže a zožala obrovský úspech.
Obe sa náhlili ku mne s rozžiarenými tvárami. Vyzerali veľmi šťastne. Ich oči sa im pri behu leskli a na perách im pohrával úsmev. Dobehli k hrazdám a na plné hrdlá nahlas zakričali:,,Sora! Čaká ťa šéf! Má pre teba prekvapenie!"
Chvíľu mi trvalo kým som cez ich vzdychy pochopila, čo mi povedali. Keď mi to zopakovali, neboli už také zadychčané a tak som im rozumela. Ale nepotešilo ma to. Nevedela som si vysvetliť prečo. Mala som taký zvláštny pocit. Netušila som čo to znamená. Na chvíľu som sa zamyslela. Až Rosetta ma prebrala z mojich myšlienok a spýtala sa:,,Môžem ísť aj ja?" Letmo som jej prikývla a zoskočila som z hrazdy. Ken mi podal uterák a všetci štyria sme vykročili ku Kalosovi.
Práve som chcela zaklopať na dvere jeho kancelárie ale ruka sa mi zastavila na pol ceste a zostala som stáť ako socha. Premkol ma zvláštny pocit. Neviem aký to bol pocit. Trvalo to tak krátko, že som si ani neuvedomila ako som sa cítila. Potriasla som hlavou akoby to malo zahnať všetky zlé pocity, ktoré sa vo mne hromadili a nerozhodne som zaklopala. Keď sa ozvalo ,,vojdite", otvorila som dvere a opäť som ostala stáť ako socha. Oči sa mi doširoka roztvorili a srdce sa mi divoko rozbúchalo. Cítila som ako mi do hlavy prúdi obrovský tlak a celú ma zalial studený pot. Celé telo sa mi roztriaslo a len horko ťažko som ostala stáť na mojich roztrasených nohách, ktoré sa mi v návale toľkých pocitov podlamovali. Nedokázala som zo seba vydať ani hláska. Ústa sa mi naprázdno otvárali a zatvárili a vychádzali z nich len ťažké vzdychy. To, čo som v Kalosovej kancelárii uvidela mi celkom otriaslo zmyslami.
To be continued...
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář