Sedela na stoličke vedľa Kalosovho stola a uprene mi hľadela do očí. Rovnako aj ja som sa jej dívala do očí, v ktorých som videla radosť a prekvapenie zároveň. Po chvíli ticha sa postavila, pohodila svojimi dlhými, lesklými vlasmi dozadu a s rukami prekríženými na hrudi podišla ku mne. Ani na malý okamih som z nej nespustila oči. Len som tam nehybne stála a sledovala som ju, až kým predo mnou nezastala a nevystrela ku mne ruku.
,,Sora. Dlho sme sa nevideli. Som rada, že ťa znova vidím."povedala a stále držala ruku pred sebou. Jej slová ma prebrali zo zamyslenia a ja som sa konečne mohla znova pohnúť a prvé čo som urobila bolo, že som vystrela svoju ruku k jej a silno som jej ju stisla. Leila sa na mňa usmiala a pustila mi ruku. Od toho okamihu mi hlavou začalo výriť množstvo otázok, na ktoré mi mohla odpovedať jedine Leila. Nakoniec som to nevydržala a spustila som:,,Leila, kedy ste prišli? Čo je s vašimi vystúpeniami? Prečo ste sa vrátila? Ako dlho tu ostanete?" Leila sa len potichu zasmiala a povedala, že mi o chvíľu všetko vysvetlí. Potom sa ujal slova Kalos. Odkašľal si a všetkých si nás premeral prísnym pohľadom šéfa. Keď si bol istý, že ho všetci počúvame, začal rozprávať: ,,Leilino rameno sa zahojilo v pravej chvíli. Mia napísala nové predstavenie, ako už asi všetci viete, o dvoch fénixoch ale nevedel som, či jej ho mám schváliť, pretože až dodnes som nevedel, koho by som obsadil do role čierneho fénixa. Ale kedže sa u nás na nejaký čas zastavila Leila, do role čierneho fénixa obsadím ju. Zlatého fénixa bude hrať Sora a ostatní sa o svojich rolách dozvedia na porade, ktorá bude dnes večer. A teraz sa možete rozísť.Všetkých vás čakám na večernej porade." Hneď ako dohovoril sa všetci pobrali na odchod len ja som tam ostala stáť a čakala som na Leilu. Chvíľu sa ešte o niečom rozprávala s Kalosom ale keď si všimla, že som ešte stále pri nich, obrátila hlavu ku mne a znova sa na mňa usmiala. Rozlúčila sa s Kalosom podaním ruky a podišla ku mne.
,,Môžme ísť?"spýtala sa ale ani nepočkala na moju odpoveď a už vyšla na chodbu. Neistým krokom som vykročila za ňou a držala som sa niekoľko krokov za ňou. Ani som netušila prečo som taká vystrašená. Bolo vo mne niečo, čo som nedokázala potlačiť. To niečo bola neistota a strach. Leila si asi všimla moje pochybnosti, pretože spomalila a počkala kým ju dobehnem. Ustarostene sa mi zahľadela do očí, až nakoniec uvidela, čo sa v mojom vnútri odohráva. Mala som pocit, že mi hľadí až do duše a ja som sa pred jej skúmavým pohľadom neohla ukryť. Ale ani som nechcela. Chcela som aby vedela ako sa cítim a aby mi pomohla zbaviť sa pochybností. Ale len ďalej mlčala a kráčala po chodbe. Spoločne sme vyšli z Kaleido Stage na slnkom zaliatu ulicu a zastavili sme sa až pri zábradlí, o ktoré sa Leila elegantne oprela rukami a zahľadela sa na zapadajúce slnko. Chvíľu sme sa len dívali na tú žiarivú guľu ako pomaly padá za obzor no nakoniec som sa ako prvá ozvala ja:,,Leila, je to pravda, že je vaše rameno v poriadku?" Leila sa prekvapene dotkla ramena akoby o tom doteraz nevedela ale napokom sa usmiala a pobavene mi odpovedala:,,Ani ja tomu doteraz nemôžem uveriť. V New Yorku som bola za tými najlepšími doktormi, veľa času som venovala spánku a chodila som na cvičenia. Chcela som aby sa mi rameno čo najskôr vyliečilo. Chcela som vystupovať tak ako predtým. Chcela som vystupovať s tebou Sora. Ešte aspoň jedno vystúpenie som si musela prísť zahrať po tvojom boku. A potom sa natrvalo vrátim do New Yorku." Zachvátil ma smútok ale potom som si uvedomila, že Leila sa vracala len kvôli tomu, aby si so mnou zahrala. Nemožem ju predsa sklamať. Mala by som zahodiť všetky pochybnosti a začať trénovať. Ale nemohla som. Mala som obrovský strach, že nie som dosť dobrá na to aby som s Leilou mohla vystupovať. Ani neviem prečo si to myslím. Je to hlúposť. Raz som s ňou už predviedla legendárne akrobatické číslo tak prečo by som mala zlyhať pri súboji fénixov?
,,Sora. Si v poriadku? Pripadáš mi nesvoja. Vždy si bola plná energie a radosti, ktorá mne chýbala. Ale teraz mi to pripadá akoby si sa niečoho bála."ozvala sa odrazu Leila a presne vycítila moje pocity. Chcela som jej to všetko povedať. Povedať jej o svojom strachu a neistote. Ale nakoniec som len zbabelo pokrútila hlavou a uistila som ju, že všetko je v najlepšom poriadku a že som veľmi rada, že sa vrátila. A potom sme sa vrátili do Kaleido Stage na poradu.